Klingerit - doba azbestová
Klingerit je komerčný
názov tesniaceho materiálu nemeckej spoločnosti
Klinger, ktorý si
patentoval jeho zakladateľ
Richard Klinger už v roku
1898. Tento vo svojej dobe unikátny tesniaci materiál získal špecifické vlastnosti využitím
azbestových vlákien chryzotil (tzv. biely azbest). Azbest je vysoko
tepelne a chemicky odolný, pričom
Klingerit ho obsahoval 70 - 90 %. Vďaka tomu mohol fungovať ako universálny tesniaci materiál so širokým spektrom použitia.
Jeho distribúcia je však dnes v Európskej únii zakázaná s ohľadom na zdravodnú škodlivosť azbestu. Klingerit tak bol nahradený inými materiálmi ako sú napríklad naše:
Zloženie tesniacich dosiek
|
Azbestové (Klingerit) |
Vláknitogumové (bezazbestové) |
Vlákno |
70 - 90 % |
15 % |
Spojivo |
5 - 20 % |
25 - 40 % |
Plnivo |
5 - 20 % |
40 - 60 % |
Oproti klingeritu majú dnešné bezazbestové dosky rozdielne zloženie, v ktorom je
väčší pomer spojív. Ako spojivo sa využívajú prevažne
elastoméry (SBR, NBR, ...), ktoré majú
nižšiu tepelnú odolnosť končiacu približne pri hednote 150 °C.
Nebezpečie azbestu
Problémom azbestu sú jeho
dlhé a tenké vlákna, ktoré sú tak malé, že sú voľným
okom neviditeľné a zároveň nemajú
žiadny zápach. Pri vdýchnutí sa vlákna
dostávajú hlboko do pľúc, kde sa nerozkladajú, ale dlhodobo usádzajú. Postupom času častice azbestu v tele vyvolajú reakciu, ktorá sa môže prejaviť
azbestózou (zjazvenie pľúc) alebo rakovinou pľúc.
Zákaz azbestu
Pred nebezpečím z azbestových materiálov prvýkrát
varovala v roku 1898 britská inšpektorka Lucy Dean, ktorá upozornila na
choroby dýchacieho ústrojenstva a pľúc u robotníkov, ktorí boli azbestu denne vystavení. Jej varovania boli najprv bagatelizované.
V Európskej únii bol azbest po prvé zakázaný až v roku 1991, a to len 5 zo 6 jeho variant. Práve chryzotil využívaný v Klingerite zakázaný nebol, bol iba regulovaný.
Rozšírenie o zákazu chryzotilu prišlo až v roku 1999 dodatkom ku smernici 76/769/EEC o nebezpečných látkach.
Nahradenie Klingeritu
Klingerit je dnes
nahradený inými tesniacími materiálmi ako je
grafit,
vláknitogumové materiály, alebo
teflon. Vhodný materiál sa volí na základe parametrov aplikácie, ako je
teplota,
tlak a
médium. Najuniverzálnejším materiálom je dnes
grafit,
ktorý má nejväčší teplotný rozsah použitia a dokonca Klingerit rozsahom použiteľných parametrov prekonáva.
Montáž Klingeritu a nových materiálov
Tesnenie z Klingeritu bolo
jednoduché na montáž. Prírubový spoj stačilo
dobúchať na „krv“. Materiály, ktoré ho nahradili, vyžadujú
iný prístup k montáži. Z týchto dôvodov vznikla i požiadavka na
školenie montérov prírubových spojov podľa EN 1591-4, kde sa o týchto postupoch hovorí.